Poznáte ten pocit, keď s vami niečo zarezonuje a aj keď neviete presne čo to je, túžite si to vyskúšať, zažiť… Rebozo, zavinovanie, zatváranie kostí… . Roky ma lákala táto téma, roky som zachytávala nitky informácií o tomto obrade. Vediac, že všetko má svoj čas, čakala som na impulz od Vesmíru, že TERAZ. Znamenie prišlo v podobe mojej priateľky, terapeutky a lektorky Mišky Schusterovej, s ktorou ma spájajú mnohé zážitky, akcie, rozhovory a zdieľania. Okrem toho, že bola tým správnym človekom, nastal aj čas uzatvoriť jednu moju kapitolu života a začať novú. Dovolila som si byť ku sebe úprimná a zároveň náročná, pravdivo som si odpovedala na otázku čo chcem ukončiť, čo uzatváram. Následne som sa s dôverou odovzdala do Michalkiných rúk a nechala som veci nech sa dejú. Vďaka jej starostlivosti, dokonalej príprave, priestoru ktorý s láskou poskytla a vytvorila, som sa mohla úplne bezpečne ponoriť do hĺbky procesu. Bezstarostne som plynula všetkými časťami tohto obradu pozorujúc svoju dušu, zachytávala som jej jemné záchvevy a sledovala čo v mojom vnútri tieto záchvevy rozvibrujú, akú emóciu, spomienku, alebo reakciu vyvolajú. Bol to deň, áno-celý deň, kedy som mala priestor len pre seba, bolo o mňa postarané s nesmiernou pozornosťou, láskou a prijatím toho, čo som potrebovala prežiť. Teraz je môj vnútorný pokoj hlbší, môj úsmev spokojnejší, moja duša spieva. Prajem tento zážitok každej z nás. Nech sú všetky bytosti šťastné.

Saška

V deň D som muža s dvoma deťmi "odpravila" z domu. Bolo zvláštne vnímať svoje pocity. Mala som problém s tým, vôbec si to dovoliť, aby sa o mňa niekto postaral. Už dávno nie som šestonedieľka, deti majú 11 a 10 rokov a svoje pôrody mám dávno za sebou. Cisárske. Oba. Uf.

V tých emóciách ani tak nešlo o Mišku, ako dávajúcu terapeutku. Skôr o to, že pocitovo som tak dlho bola na všetko sama, nevedela som sa uvoľniť do prijímania. Bolo pre mňa v poriadku niekoľko rokov pocitovo iba dávať, dávať a dávať. Áno, prišli momenty, kedy som si uvedomila na svojej ceste ku sebe, k žene vo mne, že ma telo zastavuje, lebo nevládze, je v nerovnováhe. Ale teória je jedna vec a realita, ako to urobiť, ako dovoliť druhému človeku, aby sa o mňa postaral, je vec praktická. A ja som vôbec nemala potuchy, ako to urobiť.


Deň nám spolu plynul v porozumení, láskavosti, vzájomnom dohovore. Miška mi vždy oznámila a pripravila ma na to, čo sa bude diať a dala mi vždy dostatok času na to, až budem pripravená a dám jej signál, že sa môžeme v celom tomto obradnom dni posunúť ďalej.
Prešli sme spolu obradným varením rituálneho kakaa, kedy som nás vnímala ako ženy stojace nad kotlíkom na ohni v lese, ktoré do kotla hádžu štipku toho, štipku toho, štipku onoho a odriekavajú pri tom "zariekanku" odvaru, ktorý má pomôcť telu a duchu pustiť všetko staré a znovuzrodiť sa do nového.

Miška ma naučila robiť úžasné bylinné masážne gule, ktoré neskôr využila pri mojej masáži panvy. A tá nasledovala po magicky krásnom kúpeli. Namiešala som si soľ špeciálne pre túto príležitosť a Miška intuitívne presne vedela, ktorý z tých pohárikov v kúpeľni je určený na túto príležitosť, hoc nebol nijakovsky označený.
Soľ, lupene kvetov, sviečky, posvätné kadidlo, kakao a čaj až do vane. A ešte: "Moničko, co si ješte přeješ, zlatinko?"

Takto so mnou do teraz komunikovalo naozaj iba pár ľudí. Krásny pocit to bol pre mňa. "Ja si môžem priať." - toto som si opakovala ešte niekoľko dní a vraciam sa k tejto vete i dnes. - "Dovoľujem sama sebe mať priania. Dovoľujem sama sebe mať priania, ktoré sa mi napĺňajú."

Tak jednoduché a magické. Taká transformácia vedomia, bytia a žitia! Chápete?


Niekedy stretneme na svojej ceste človeka. Povie nám 1 vetu. A po tomto stretnutí už nie je nič také, ako bývalo. Je to lepšie. Oveľa lepšie.


Čím ma ešte Miška previedla? Masážou bylinnými guľami, uvoľňovaním tela, rozhýbaním stagnácií v úponoch a šľachách, zdieľaním a najťažším momentom fyzicky - bol už samotný moment zavinutia - prechodu do nového života.
Ako Miška uväzovala jednotlivé šatky smerom od nôh, najskôr som vnímala pokoj, sústredenie a bolo to príjemné. Zaviazanie oblasti srdca spustilo napojenie sa na seba. Spustil sa mi vlastný pôrod. Kedy som sa ja rodila mojej mamke. Zvedomila som si, že zbytočne mi hovorila, že všetko bolo v poriadku. Nevedela som dýchať. Dusila som sa. Mala som omotanú pupočnú šnúru okolo krku.
Reálne som nevedela dýchať. V hlave mi stúpal tlak, zahmlievalo sa mi, na sluchách som cítila tep a vedela som, že odpadávam. Prepadávala som sa do prázdna.
Uvedomila som si, že som tu a teraz a môžem požiadať o uvoľnenie tlaku. Dýchali sme spolu. S Miškou. V tej chvíli mi bola mamou a pomohla mi prejsť mojimi pôrodnými cestami a narodiť sa.

ĎAKUJEM.
Ďakujem Michalka.

Sprostredkovala si mi zážitok, ktorý je pre mňa hlboko transformačný.



Prajem si, aby si Teba pritiahli do života ženy, ktoré potrebujú tvoju jedinečnú transformačnú energiu.
Prajem Ti, aby si si priťahovala do života ženy, ktoré podporujú Teba v Tvojom poslaní. S ktorými môžeš spolu tvoriť, zdieľať, vytvárať bezpečie a zázemie pre ďalšie ženy, pri ktorých sa môžeš v dôvere uvoľniť a len tak byť sama sebou.



S Láskou a Úctou
Tvojej Tvorbe a Práci

Monika Mooni Unger