Referencie

Keď som začala pociťovať, že niečo nie je so mnou v poriadku, tak to bolo vtedy, keď sa nám narodili deti. A čím viac rástli, tým som si viac uvedomovala, že nie som taká sebavedomá a neviem, ako si mám poradiť s ich výchovou. Teraz už viem, že práve tieto moje deti som dostala ako dar preto, aby som si uvedomila, že som nemala rada seba a prežila som v detstve veci, ktoré ma zmenili. Začala som na sebe pracovať, vyhľadala som psychologickú pomoc, ktorá mi veľmi pomohla, ale stále som cítila, že ešte nie som v takej pohode ako by som chcela byť. Stávalo sa mi, že som prišla domov a pociťovala som nervozitu, ale nevedela som prečo. Cítila som, že ešte niečo potrebujem so sebou urobiť a potom som našla letáčik Cesta a hneď na prvý pohľad ma to veľmi upútalo, cítila som, že to je to, čo potrebujem. A keď som si o tejto metóde prečítala na internete, už som bola rozhodnutá. Počas procesov Cesty som si uvedomila, koľko vecí som v sebe zavrela, lebo som si v tom čase, keď som bola dieťa, s nimi nevedela poradiť. Uvedomila som si, že jedine keď si to človek prežije a popasuje sa s tým a odpustí svojej rodine, v mojom prípade ockovi a mamke a hlavne sebe, lebo to je veľmi dôležité, tak sa vráti do čias, keď sa len narodil a bude mu úžasne, lebo prestane sa báť a začne žiť naplno. A presne to sa stalo aj mne. Postupne ako som prechádzala Cestou, mala som tri sedenia a pociťovala som veľké zmeny. Po druhom procese a pár dní pred tretím procesom môj manžel dostal epileptický záchvat. Prvýkrát v živote. Zážitok to bol strašný. Ale čo som si potom uvedomila, bolo, že nejaký čas dozadu by som mala paniku, čo bude ďalej. Ako to bude s jeho zdravím, ako to bude s jeho prácou. Proste by ma ovládol strach. Ale nič také sa nestalo, ja som vedela, že bude v poriadku. Viem, že všetko sa pre niečo deje a som veľmi rada, že ten strach neprišiel a je to neuveriteľné. A na začiatku som písala o výchove detí, že si s ňou neviem poradiť, aj to sa veľmi zmenilo, deti cítia moju sebadôveru a je to úplne iné. Žijeme viac ako rodina, deti do všetkého zapájame, veľa sa s nimi rozprávame a držíme s manželom spolu. Predtým som to tak nerobila. Všetkým ľuďom odporúčam Cestu, je to úžasný zážitok a veľmi veľmi mi to pomohlo. Ďakujem veľmi pekne.

AničkaMartin

Milá pani Michaela, ďakujem Vám, že ma sprevádzate Cestou. Všetko, čo počas svojej cesty životom zažijeme, nás svojim spôsobom ovplyvní. Do akej miery však naše negatívne zážitky a pocity dokážu ovplyvniť naše zdravie, som zistila až keď som sama prešla terapiou Cesta. Prvý proces som si odplakala. Oživili sa mi spomienky z čias, keď som nastúpila do škôlky. V triede stálo opustené dievčatko, ktoré nebolo na škôlku vôbec pripravené. Mama mi pri ďalších dvoch súrodencoch nestihla povedať, čo všetko ma v škôlke čaká a že si po mňa poobede určite príde. A v šatni som ju už nepočúvala. Vôbec som nechápala, čo sa okolo mňa deje. Stála som tam a všetko čo sa v triede dialo, mi pred očami bežalo ako film. Bola som opustená. Nemala som sa s kým podeliť o svoje pocity, cítila som sa opustená. Túto spomienku som vytesnila, ale mala v mojom živote ďalšie súvislosti. Vrátila som sa aj do obdobia malého bábätka, ktoré sa v postieľke bálo tmy, ktoré necítilo istotu, že ak bude plakať, niekto ku nemu príde. Tak prestalo plakať a cítilo sa opustené, lebo nemalo pri sebe mamu vtedy, keď ju potrebovalo. Bezprostredne po prvom procese a ešte celý deň som mohla dýchať tak voľne, ako je to len možné. To je tá sloboda, ktorú potrebujem cítiť. K tomuto stavu sa túžim dopracovať. Po žiadnych liekoch, ktoré som kedy na astmu brala, som sa takto necítila. Ďalší deň bol zaujímavý, zobudila som sa lapajúc po dychu. Môj deň naplnil smútok, ktorý sa poobede zmenil na podráždenie, nervozitu, miestami až slovnú agresivitu. Uvedomila som si, že to nedostatok kyslíka a namáhavé dýchanie ma robí nervóznou, podráždenou. Prvý proces na naštartoval. Bola som plná očakávania a odhodlania. Začala som detoxikovať organizmus. Naraz som v priebehu dňa zistila, že mám astmatický záchvat, ktorý však pozvoľna ustúpil sám. To sa opakovalo počas dňa niekoľkokrát. Prekvapilo ma to o to viac, že okolo lietali pele a ja som aj napriek tomu nepotrebovala lieky, aby som astmatický záchvat prekonala. Druhý proces sme zamerali na liečenie astmy. Zistenie, že chorobu som si privodila sama, ma po tom všetkom ani neprekvapilo. Keď som totiž v tej škôlke raz ochorela, zistila som, že mama mi venuje viac pozornosti, že je so mnou doma, že sa o mňa stará viac ako o ostatných súrodencov. Tak prečo by som nebola chorá častejšie? Ja som predsa chcela viac pozornosti, viac lásky, viac maminej prítomnosti ! Nasledovali 4 zápaly priedušiek, 3 zápaly pľúc a astma bola na svete. Mama však nemohla byť so mnou doma neustále. A tak sa o mňa starala stará mama na dedine. Spala som v perinách z páperia – hoci som bola na perie alergická, liečila ma propolisom, hoci mám peľovú alergiu. A môj stav sa zhoršoval. Mama ma odložila ku starej mame a tá po čase v mojej prítomnosti skonštatovala, že dlho žiť nebudem ... Chorobou som si starostlivosť a viac lásky od mamy nevynútila, ale už nebolo v mojej v moci vrátiť to späť a vyzdravieť. Po druhom procese sa moja astma sa oddelila od alergií a svoj život už nežije, ale dožíva sama ... Vždy mi lekári tvrdili, že sa vyvinula z alergií. Tak som ich mala spojené. Ale dnes viem, že je to celkom inak. Je super dýchať naplno. Zmizla nervozita z ustavičného nedostatku kyslíka. Lieky na astmu vôbec nepotrebujem - môj lekár bude nešťastný, lebo zdravotná poisťovňa mu platí za to, že som chorá. Odpustila som mame, že nám, svojim deťom, nedokázala dať toľko lásky, koľko sme potrebovali, že nám nedokázala byť takou mamou, akú sme potrebovali. Rodičia poznačení vojnou ju nenaučili ľúbiť, sami jej nedokázali dať toľko lásky, koľko potrebovala. Táto karma je už preč. U mňa sa skončila jej sila. Už po prvom procese som začala čítať aj knižku Cesta pre rodičov a deti , aby moja dcéra nikdy nemusela prejsť tým, čím prechádzam ja. Hoci musím priznať, že ma Cesta nesmierne obohacuje a učí. Odpustenie je cesta k uzdraveniu. A ďakujem aj mojej kamarátke Danke, že mi ukázala cestu k Ceste ... .

JankaPoprad

Ďakujem Vesmíru, že mi na mojej púti životom podsunul Cestu a Mišku /takto ju voláme u nás doma/. Dlho som mala pocit, že musím stále plniť očakávania iných a moje dni boli plné obáv a strachu. Prežívala som svoj život, ale niečo vo mne sa búrilo a chcelo vyletieť a žiť tak naozaj. Po absolvovaní procesov som dospela do ozajstnej DOSPELOSTI - stávam sa slobodnou. Získala som schopnosť uveriť vo vlastné telo, že je súčasťou dokonalej prírody a samé nás povedie cez pocity tam, kde je nám dobre. Naučila so sa chápať samú seba a neísť proti sebe. Dokážem si za svojím rozhodnutím stáť bez obáv ako budem vyzerať alebo aký dojem zanechám. Dnes už viem, že inak ako byť sama sebou, už nemôžem. Pochopila som, že každý je tu sám za seba a nie som zodpovedná za nikoho. Bez nájdenia CESTY by aj moja cesta bola iná, no hlavne ja by som bola iná. Teraz už neprežívam, teraz žijem hru s názvom Život a to je príjemné prekvapenie. Vesmír je bez dna - pre každého, no chce to na sebe trošku pracovať.

JanetteKošice